Bezzvyšková strava - diéta pri Crohnovej chorobe

Bezzvyšková strava, aj pri Crohnovej chorobe, je vlastne strava bez akýchkoľvek zvyškov , ktoré by sa mohli "zachytiť" na stenách čriev, alebo v črevách, a to potom spôsobuje bolesti , alebo rôzne ťažkosti. Potraviny a technológia ich spracovania majú mechanicky (znížená peristaltika) i chemicky šetriť črevo. To znamená, napríklad rajčina  - ošúpaná, bez šupky, bez jadierok, pretože to sú zvyšky, alebo jablko bez šupky. Ja napríklad viem, že z ovocia môžem len jablko a banán, ten je bezzvyškový a tam netreba nič šúpať. Zo zeleniny, iba varenú alebo dusenú, nie čerstvú! Lebo i čerstvú zeleninu a ovocie horšie to črevo spracuje. Málo ľudí vie aká to v skutočnosti diéta je.
Dôležité pri Crohnovej chorobe je žiť bez  akéhokoľvek stresu, pretože stres to spúšťa, človek je unavený, má mierne zvýšenú teplotu, bolí ho brucho.

Crohnova choroba je dosť individuálna, čo sa týka stavy, pretože to čo jednému škodí, druhému nerobí nič. Väčšinou sa zo stravy vylučuje mlieko a všetky mliečne výrobky. Diéta je rozdielna v období vzplanutia choroby a v období kľudnej fázy. Vtedy môže človek zjesť skoro všetko a nemá žiadne príznaky ani bolesti.

Diéta v pokojnom období

V pokojnom období nie sú u idiopatických črevných zápalov zásadné dietetické opatrenia. Strava by mala byť nedráždivá a dostatočne kaloricky výdatná. Nutné je vyvážené množstvo všetkých živín, teda bielkovín, sacharidov a tukov, s dostatkom vitamínov alebo eventuálne ich substitúcií v podobe vitamínových prípravkov (pri liečbe sulfasalazínom je nutné podávať kyselinu listovú, u pacientov po resekcii v oblasti terminálneho ilea substitúcia vitamínu B12, u pacientov s chronickým krvácaním je nutné podávanie železa). Pacienti s idiopatickým črevným zápalom potrebujú viac bielkovín, približne 1,2 g na 1 kg telesnej hmotnosti, čo môže byť problematické pri vegetariánskej diéte! Medzi potraviny s vysokým obsahom bielkovín patrí mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

Dobrý stav výživy má nielen priaznivý vplyv na celkovú kondíciu pacienta, ale pacient s optimálnou výživou sa omnoho lepšie vyrovnáva s prípadným akútnym vzplanutím choroby než podvyživený pacient. Mierna nadváha môže dokonca poskytovať rezervy pre prípadné vzplanutie choroby.
Pacienti s idiopatickými črevnými zápalmi by mali denne vypiť 1,5 až 2 litre tekutín, rovnako ako zdraví ľudia.
Pokiaľ má pacient preukázanú stenózu čreva, je vo všeobecnosti nutné sa vyhýbať potravinám s vlákninou, pretože hrozí upchatie čreva. Ide napr. o zeleninu (zelený šalát, kapusta, špargľa, špenát, repa, uhorky) a šupky z ovocia a zeleniny (jablká, paradajky, paprika), ďalej citrusové plody, celozrnné výrobky, orechy, semená, huby, kukurica, sušené ovocie.

Diéta pri akútnom štádiu idiopatických črevných zápalov

Cieľom dietetického opatrenia pri akútnom vzplanutí je zníženie zaťaženia čreva postihnutého zápalom. Pacient teda neprijíma normálnu potravu, ale dostáva tzv. parenterálnu alebo enterálnu výživu. Súčasne je veľmi dôležitý príjem tekutín, vzhľadom na zvýšené straty vody pri mnohých hnačkovitých stoliciach. Výberu tekutín je treba venovať veľkú pozornosť – ovocné šťavy väčšinou črevo dráždia, silná káva a silný čaj podporujú hnačku. Voda a slabý čaj bývajú dobre tolerované.

Táto forma výživy je nutná počas niekoľkých týždňov; pokiaľ príznaky neustupujú, tak ešte dlhšie. Následný návrat k normálnej strave musí byť pozvoľný. Najprv sa podáva súčasne parenterálna/enterálna výživa a normálna ľahko stráviteľná strava (čaj, biele pečivo). V prvých dňoch by totiž nebolo možné uspokojiť iba normálnou stravou celú energetickú potrebu, preto je nutná vyššie uvedená kombinácia s enterálnou/parenterálnou výživou. Následne sa pridáva, podľa pacientovej znášanlivosti, varená zelenina, zemiaky, ryža, cestoviny, chudé mäso a nízkotučné syry, hydina, ryby. Potom nasleduje prechod na normálnu stravu. Vždy je najdôležitejšie, aby sa pacient vyhýbal takým potravinám, a takým spôsobom prípravy, ktoré práve u neho vyvolávajú nežiaduce príznaky.

V priebehu akútneho vzplanutia MC dochádza často k vzniku tzv. laktózovej intolerancie. Príčinou je postihnutie črevnej sliznice zápalom, a teda menšia tvorba enzýmu laktázy. Cukor laktóza tak preniká nerozštiepený do ďalších úsekov čreva, kde na seba viaže vodu, laktóza je potom štiepená bakteriálnou flórou, a to za tvorby kyselín, ktoré dráždia črevo k rýchlejšej peristaltike. Zvýšené množstvo vody v čreve a rýchlejšia peristaltika podporujú vznik hnačky. Počas akútneho vzplanutia a rovnako tak po ukončení tohoto štádia by teda mali byť zo stravy vylúčené potraviny obsahujúce laktózu – mlieko, mliečne výrobky a potraviny pripravované z mlieka. Zakysané alebo zrazené mliečne výrobky (syry, jogurty) sú obvykle znášané dobre. Laktózová intolerancia môže po preliečení akútneho štádia opäť vymiznúť alebo pretrvávať dlhodobo, preto je v dietetických opatreniach nutný individuálny prístup.

Význam vlákniny u pacientov s idiopatickými črevnými zápalmi

Vláknina je nestráviteľná vláknitá substancia vyskytujúca sa v rastlinách. Medzi potraviny s obsahom vlákniny patria celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, zemiaky, vlákninové koncentráty. Existujú ale aj mnohé ľahko stráviteľné potraviny s vysokým obsahom vlákniny, napr. banány, varené ovocie a zelenina, zemiaková kaša, ovsené vločky, jemne mletá celozrnná múka.

Niektoré druhy vlákniny obsiahnuté v potravinách vo vode napučia (ovsené vločky, jablká, banány, mrkva) a tým zväčšujú svoj objem. Týmito potravinami sa dá spevniť stolica, pokiaľ je v bezpríznakovom období príliš mäkká, alebo naopak zmäkčiť tuhá stolicu pri miernej zápche. Vždy na základe konzultácie s lekárom.

Význam prebiotík, probiotík u pacientov s idiopatickými črevnými zápalmi

Prebiotiká sú určité druhy požívateľnej vlákniny, ktoré prechádzajú tráviacim traktom v nezmenenej podobe až do hrubého čreva, kde slúži ako potrava črevným baktériám. V hrubom čreve podporujú rast prirodzenej črevnej mikroflóry (predovšetkým laktobacilov a bifidobaktérií), čím nepriamo zabraňujú nadmernému rozmnožovaniu patogénnych baktérií (bakteroidov, fusobaktérií a klostridií) a plesní.

Probiotiká sú baktérie (laktobacily, bifidobaktérie, nepatogénne kmene E.coli a ďalšie), ktoré prežívajú prechod žalúdkom a tenkým črevom, v hrubom čreve sa viažu na črevnú stenu a chránia ju pred premnožením patogénnymi baktériami.

V liečbe idiopatických črevných zápalov sú prebiotiká i  probiotiká veľmi užitočné. Jednak v počes akútneho vzplanutia, pri liečbe antibiotikami, keď majú brániť premnoženiu patogénnych baktérií, ako aj v pokojovom období, z hľadiska podpory rastu fyziologickej črevnej mikroflóry.